Mnohé parlamenty a ministerstvá diskutujú o problematickosti grafitov už celé desaťročia. Zatiaľ čo v minulosti grafiti predstavovali jeden zo spôsobov vyjadrenia nespokojnosti s dobovým režimom, určite aj propagandu svetových mocností, doslova “rebelovanie” proti aktuálnej vláde a režimu, a ich tvorcovia boli za ne náležite trestaní, dnes sú to často iba výtvory opitej či omámenej mysle, nezrozumiteľné čarbanice.

Len hŕstka grafitov sa môže považovať za umenie, za vyjadrenie skutočných umelcov, ktorý takto prejavujú svoj talent. Majú nápad, sú farebné, nesú myšlienku, posolstvo, dokonca, často ako to bývalo v minulosti, sú kritikou dnešného režimu a vystihujú trefné situácie z politického života.
 

Prečo nebrať grafiti za umenie?

Mnohé z grafitov nemôžeme považovať za umenie, pretože nevyjadrujú nič, čo by sa za to dalo považovať. Často sú to iba čmáraniny, rôzne iniciály, nápisy, ktoré sú často vulgárne, nič zaujímavé a hodné ocenenia. Viaceré grafiti takto “o ničom” nakreslené, sú práve od mladých “umelcov”, ktorí sa snažia zapadnúť do kolektívu, alebo byť cool medzi priateľmi, ktorí takto rebelujú. Viacerí z nich to neskôr, po nadobudnutí rozumu, riadne oľutujú a zistia, že keď už takúto ilegálnu činnosť páchali, mohli tie spreje a farby využiť aspoň lepšie.

Viaceré tieto grafiti, či už sú to umelecké kúsky alebo nie, znehodnocujú rôzne významné architektonické stavby, staré budovy, ktoré majú často vysokú kultúrnu hodnotu. To je jeden z najväčších problémov. Sprejovanie grafitov je poväčšine na súkromný majetok, takže sa to ráta ako protizákonné a poškodzovanie súkromného majetku. Len pár plôch je vyčlenených na legálne sprejovanie, a tie bývajú aj tak často pokryté veľmi rýchlo tými “neumeleckými” výtvormi.

 
Pokiaľ sú grafiti dobre spracované a ide naozaj o umelca, ktorý má výtvarnícky talent, môžu byť krásnym doplnením nudných stien mesta. No pokiaľ sú to obyčajné čmáraniny, v tom prípade je vhodné konštatovať o tom, že to umenie nie je.