Informovanosť a zábava boli vždy žiadanými vecami, myslím aj na obdobie pred druhou svetovou vojnou. To, čomu dnes hovoríme médiá, je tu s nami už teda skutočne dlhý čas. Ja to síce môžem vedieť iba z filmov, ale pamätáme si, ako v tom období deti predávali na ulici noviny s pravidelnými aktualitami.
Vtedy už existovala tlač, písatelia článkov a teda i noviny. Je takmer neuveriteľné, že táto podoba pretrváva i dodnes, avšak dnes už samozrejme poznáme aj iné podoby informovanosti. Mám na mysli internet a weby. Vlastne novinárstvo, písanie, články, sú už dlho fungujúcou službou pre verejnosť.

Zoberme si však fakt, že internet je relatívne mladý vynález, čo sa to týka jeho fungovania v praxi a vlastne globálneho využívania v každej domácnosti, je to vlastne nováčik. Ale stačilo ani nie 20 rokov a dnes je využívanou službou číslo jeden a to takmer v každej zemi.

Tak si teda myslím, že písatelia článkov to mali kedysi náročnejšie, no ale boli zasa aj cennejší. Vlastne v tých začiatkoch nebol každý človek automaticky gramotný, články písali skôr vzdelaní ľudia a veru ich bolo málo. Preto bol písateľ na jednej strane doceňovaný, avšak z niektorých strán považovaný za čudáka, pretože nerobil tú „klasickú“ prácu, trochu sa odlišoval. 

Ale chcem povedať, že neboli také možnosti, vlastne aby ten písateľ prišiel s novinkami a pravdivými aktualitami, musel ich predsa odniekaľ čerpať.

•         Lenže odkiaľ?
Internet nebol, vlastne neboli ani weby a bežné beboli ani  televízne kanály. A písateľ, novinár, bol vlastne on a bol jedným z mála.
 No tak tie informácie musel zisťovať na vlastnej koži, musel byť dennodenne informovaný o všetkom čo sa deje, alebo čo sa chystá, chodiť nonstop medzi ľudí, pýtať sa a byť všade, kde sa niečo deje a riskovať i svoju kožu. Správny písateľ si tie svoje zistené informácie musel ešte aj overovať.

 Alebo potom na druhej strane našiel prácu ako písateľ propagandy. Najala si ho určitá politická scéna a pre ňu písal propagandu, teda nadmieru pozitívne a „pravdivé“ informácie o jednej politickej strane a jej ideách, no a v zápätí negatívne, posmešné, až nenávistne „pravdivé“ informácie o druhej, konkurujúcej strane. Asi to nebola ľahká práca, však?